O našom vzťahu k inovercom 

            Pri jednom rozhovore duchovný otec rozpovedal pútnikovi nasledujúci príbeh:

            Raz k nám zašiel istý pútnik, ktorý na svojej ceste cez židovské osady veľa trpel ich klamstvami, podvodmi a nepríjemnosťami. Bol na nich tak nahnevaný, že ich preklínal a dokonca ich považoval za nedôstojných žiť na tejto zemi. Keď som si ho vypočul, povedal som mu: Brat môj, zbytočne tak nadávaš a preklínaš Židov. Aj oni sú také isté Božie stvorenia ako my. Aj ich je potrebné ľutovať a modliť sa za nich, a nepreklínať ich. Ver, že tvoj odpor k nim pochádza z toho, že nie si utvrdený v Božej láske. Vo svojom vnútri nemáš založenú modlitbu a preto nemáš vnútorný pokoj.

            Prečítam ti niečo zo svätých otcov. Počúvaj čo píše Marek Askéta: „Duša, ktorá je vnútorne zjednotená s Bohom, sa raduje a je ako tiché, dobrosrdečné dieťa a nikoho neodsudzuje, ani heléna, ani pohana, ani Žida či hriešnika, ale na všetkých bez rozdielu pozerá čistým okom a rovnako sa teší z celého sveta želajúc si, aby všetci heléni, Židia, pohania a hriešnici oslavovali Boha“.

            Makarij Veľký Egyptský hovorí, že vnútorní pozorovatelia „sa rozohňujú iba láskou, a ak by to bolo možné, do svojej útroby by pojali každého človeka nerozdeľujúc medzi dobrým a zlým“. Počuješ, môj milovaný brat, ako uvažujú svätí otcovia? Preto ti radím, zanechaj svoj hnev a na všetko pozeraj ako na zámysel Vševediaceho Boha. Pri všetkých svojich zarmúteniach obviňuj predovšetkým seba z nedostatku trpezlivosti a pokory.